Krátky úryvok z rozhovoru pre magazín #zazivasen Balet SND o fotení s tanečníkmi Damani Williams a Jean Michel Reuter. Prečo fotím tanečníkov?
Rozhovor pre Balet SND: Vyjadriť hudbu bez hudby
Začiatkom tohto roku ma oslovil Marek Perička z redakcie #zazivasen – online magazínu Baletu SND, aby sme sa porozprávali o našom fotení s ich tanečníkmi.
„Zistil som, ako rýchlo sa môže všetko zmeniť, začal som si veci viať ceniť. Tento zvláštny čas nás mal všetkých naučiť vážiť si hodnoty, priateľstvo, lásku, zdravie. Aj to, aké dôležité je v našom živote umenie,“ hovorí Damani Williamas, člen Baletu SND.
Počas druhej vlny pandémie spolu s tanečníkom Jeanom-Michelom Reuterom spolupracovali s fotografom Petrom Plichtom na jedinečnej sérii fotografií, ktoré vznikali ďaleko od divadiel a miest, v divokej prírode.
Chceli sme sa od fotografa o tomto nevšednom projekte dozvedieť viac.
Kedy a ako vznikol nápad urobiť fotenie s tanečníkmi?
Primárne fotím ľudí a snažím sa zachytiť ich osobnosť, osud a príbeh. Niekedy, keď tvár na vyjadrenie emócií nestačí, používam aj figurálnu fotografiu. Reč tela ma veľmi fascinuje, skúmam jej prvky a variácie so svojimi modelmi a modelkami. A kto lepšie pozná svoje pohyby ako tanečník? Preto bola táto voľba pre mňa prirodzená.
S Damanim sme sa stretli na jeseň, keď som ho oslovil na jedno testovacie fotenie. Už vtedy som vedel, že je to začiatok dlhšej spolupráce – čo mi aj viac vyhovuje. Prvé fotenie je o spoznávaní, na druhom stretnutí je komunikácia medzi fotografom a modelom uvoľnenejšia, máme za sebou zážitok spoločnej tvorby, rozumieme si lepšie.
Aký koncept si zvolil pri realizácii týchto fotografií?
V tejto sérii sme sa pohrávali s myšlienkou, ako vyjadriť hudbu bez hudby. Fotografia je statická, pohyb je zachytený v jednom časovom bode, ale to neznamená, že nehovorí aj o dianí pred zachyteným okamihom a po ňom.
Pôvodne som ich chcel postaviť do určitého emočného protipólu a postupne sa dopracovať k harmónii. Preto je na fotkách zachytených viacero momentov, keď sa jeden tanečník opiera o toho druhého. Je to o dôvere, o rovnováhe, o protikladoch aj o tom, ako si k sebe nájsť cestu.
Čo ťa na tanečníkoch upútalo, využíval si ich schopnosť prispôsobiť sa, reagovať rýchlo na podnety?
Ich fyzická sila a vytrvalosť, ktorá je vyvážená precítenými pohybmi a spontánnosťou. Rozprávali sme sa o súčasnosti, o neistote, skôr než sme začali fotiť. Chcel som, aby vyjadrili svoje postoje k týmto témam bez slov.
V jednom okamihu som sa ich spýtal, či pri tom „počujú“ hudbu, lebo som mal dojem, že ich kroky majú rovnaký rytmus, hoci sme boli uprostred prírody a okolo nás bolo pomerne ticho. Na chvíľu sme si pustili aj skladbu od Ludovica Einaudiho, ale keď klavír dohral a chalani tancovali ďalej, vedel som, že hudba nie je potrebná.
Boli vo „flow“, ja som to musel len zdokumentovať.
Celý rozhovor pre Balet SND si môžeš prečítať tu.
Viac fotiek z tejto série nájdeš aj na mojom Instagrame.